Na vlastní oči: Na baseballe na Taiwane

(Last Updated On: 8.10.2019)

Zuzana Ferková – Je ťažké slovami opísať zážitok ktorým je zápas Taiwanskej ligy, no aj napriek tomu sa o to pokúsim.

Keď som sa dozvedela, že pôjdem pracovne na 10 dní na Taiwan, moje oči sa rozžiarili nadšením. Chvíľu mi trvalo si uvedomiť, že sa tam vyskytuje profesionálna baseballová liga. No v momente keď mi to dokleplo som si povedal, že pre mňa neexistuje iná cesta, ako sa dostať na nejaký zápas.

Výber zápasu

Moja cesta na Taiwan viedla do hlavného mesta, čo zúžilo možnosti výberu zápasu na Lamigo Monkeys a Fubon Guardians. Fubon má svoj štadión priamo v New Taipei, kým Lamigo sídla v International Baseball Stadion v meste Taoyuan, ktoré je približne 30min vlakom z Taipei. Nanešťastie oficiálna stránka CPBL je pre našinca trošku nešťastie (aj keď vo všetkej férovosti, rovnaké problémy by asi mohol mať aj cudzinec na baseballových stránkach CZ/SK baseballu). 

V tomto prípade, ako v podstate pri celej ceste k zápasu, sa mi prišťastilo naraziť na dobrých ľudí z CPBL Stats (CPBLSTATS.com), ktorý sa snažia o sprístupnenie ligy a zápasov aj pre ľudí, nie úplne (rozumej vôbec) zdatných v mandarínskej čínštine. Po chvíli rozhovoru mi poradili prečítať si obrázkový návod ktorý dali dokopy (http://cpblstats.com/english-guide-how-to-read-cpbl-schedule-on-official-website/). Jej obrázky! 

Presne, čo som potrebovala. Nuž prekvapivo, jediné zápasy ktoré Monkeys a Guardians v danom čase hrali boli proti sebe. Problém vyriešený. Ide sa cestovať do Taoyuan a je zo mňa fanúšik Monkeys. Go go Lamigo! 

Lístky

Kúpa lístkov je kapitola sama o sebe (trochu ľutujem, že ju nemám zdokumentovanú obrázkami). Zápas na ktorý som sa vybrala bol v strede týždňa a bolo mi povedané, že sa nemusím obávať o to, že by som sa k lístkom nedostala.

Na CPBL sa totiž dajú kúpiť lístky dvomi spôsobmi. Ani jeden nie je online. A ani jeden nie je v angličtine. Jupí! 

Prvý spôsob je klasický, na bráne pri vstupe. Bohužiaľ, z návodu (http://cpblstats.com/english-guide-how-purchase-tickets-cpbl-games/) mi vyplynulo, že si budem musieť natrénovať čínštinu, alebo aspoň ukázať správnu magickú vetičku, ktorá by ma prinajmenšom dostala na štadión (v mojej mysli som potom blúdila ako stratená duša a hľadala svoje miesto).

Druhý spôsob nebol naoko o nič lepší. Vďaka popularite baseballu na Taiwane, je totiž možné zakúpiť lístky na baseball priamo v supermarkete, z automatu (Taiwanské supermarkety sú vôbec malý zázrak, kde na 30m štvorcových nájdete všetko od jedla, pitia, reštaurácie, výčapu piva, až po obchod s elektronikou).

Na internete sa dá dohľadať blog (https://taiwanbaseballguide.wordpress.com/2018/11/11/taiwanese-baseball/), pre tých odvážnejších na duchu, ako v týchto automatoch lístky kúpiť, ale po krátkom prebehnutí som sa len trpko zasmiala a rozhodla sa, že radšej to skúsim s človekom, ktorý nehovorí po anglicky.

Pred zápasom sa mi ale znova raz podarilo čosi nevídané. Keďže som na Taiwane bola pracovne, skočila som v nedeľu, tri dni pred zápasom, na pracovnú večeru, na ktorej sa mi prihovoril akýsi chalan, z ktorého nakoniec vypadlo, že je Poliak, ktorý na Taiwan prišiel študovať mandarínsku čínštinu. Na druhý deň som ho už hnala do supermarketu a vyťukával mi lístky v automate (ďakujem Igor).

Z lístka sa dá vyčítať max. kde sedíte.

Pekné miestečko v outfielde za prvou métou (keďže moja schopnosť odhadovať miesta je nezmerateľná “za prvou métou” je pre mňa všetko od home plate doprava) bolo moje. Teraz už len naplánovať cestu.

Cesta

Cesta na štadión do Taoyuan je prekvapivo jednoduchá. Pokiaľ človek aspoň trochu chápe čo sa deje. Ako sme si mohli všimnúť to nebol môj prípad.

To, ako sa na zápas dostať som preberala s niekoľkými ľuďmi. Retrospektívne môžem povedať, že existujú dva spôsoby, oba začínajúce na hlavnej vlakovej stanici v New Taipei. Prvým je klasická hromadná doprava, ktorá je trochu vyhliadková trasa a trvá tak hodinku, ale privedie vás priamo pred štadión. 

Druhou možnosťou je ísť rýchlovlakom, ktorý vás na stanicu do Taoyuan dostane za 20 minút, ale je potrebné prestúpiť a ísť ešte jednu zastávku hromadnou dopravou. Za rýchlovlak treba platiť separátne (na hromadnú dopravu som dostala do ruky EasyCard, čo je kúsok plastu ktorý môžete použiť na cestovanie MHD, platenie vecí v supermarketoch a múzeách a podobne, s nabitými 40e). 

Keďže za prvú možnosť by som nemusela platiť nič zo svojho, vybrala som si druhú (rozumne). Rozhodnutie prinútilo pár ľudí zdvihnúť obočie, ale nakoniec len pokrčili plecami. Veď to ide aj takto.

Ide sa rýchlovlakom!

Nájsť kde si kúpiť lístky (ktoré sa dajú kúpiť aj online, ale to je pre ľudí ktorí nie sú ja) na stanici je trochu výzva, ale po socializovaní s pár ľuďmi som nakoniec prepážku našla. So slečnou sme sa po chvíli dohovorili lámanou angličtinou za pomoci rúk a nôh o pár minút už spokojne ťuká na obrazovku, aby mi oznámila, koľko peňazí po mne chce. Cesta tam vybavená, cesta späť tiež. Cítim nekonečný pocit hrdosti na to, že sa mi to všetko podarilo.

Štadión

Čo očakávať od štadiónu? Moje skúsenosti s baseballom sú česká liga a jeden zápas v Double A, takže prevažne menšie ihriská. Vystupujem z vlaku a schádzam dole schodmi za šípkou Exit. Hneď pod vlakovou dráhou je stanica, vyladená v baseballovom štýle, malé umelé ihrisko po ktorom si môžem veselo pohopsať. Len vzdialene si uvedomujem, že je to prvýkrát čo ma niekto aspoň vzdialene nechal kráčať po športovom trávniku.

Od prvého momentu viete, že ste prišli na baseball.

Po tom čo som vyšla z turniketu, ma zastavil postarší pán a strčil mi do ruky lístok. Vraj mám na niečo právo, keď som prišla na zápas vlakom (doteraz netuším čo to bolo).

Štadión je celkom blízko, Google maps tvrdí 100m, no na prvý pohľad žiaden solídny trávnik a antuku nevidím. Po 100m chápem, že je to tým, že je schovaný za solídnym sedením, tento baseball bude trochu inde, ako to, čo som videla doteraz.

Trošku väčší štadión.

Mám ešte pár minút, kým otvoria brány a tak sa prechádzam po okolí štadiónu. Pri vstupe je vyvesený plagát Lamigo Monkeys, minuloročných víťazov CPBL, ktorý hlási Conquer, kým hráči sedia na zvieratkách ktoré sú maskotmi ostatných tímov v lige. Usmejem sa pre seba, podpichovať sa vedia, a moje nadšenie len stúpa.

Zdravé podpichovanie funguje.

 Kdesi na okraji štadiónu je možné nájsť vnútorné ihrisko pre deti, s preliezkami a šmýkačkami, kde môžete nechať svoje ratolesti na hlave niekoho iného a spokojne pozerať zápas (aj keď lokálne deti sa do fandenia vedia poriadne oprieť).

O deti je postarané.

Prechádzam okolo ďalšieho plagátu, na ktorom sú vyzobrazené Lamigo Girls, predpokladám, že roztlieskavačky, ale nie je tu nikto kto by mi to potvrdil (alebo vyvrátil, takže sú to roztlieskavačky), až kým dorazím k najdôležitejšiemu bodu na vonkajšej strane štadióna. Mapa stánkov s jedlom.

Lamigo Girls v plnej sile.
Všade samé jedlo!

Jedlo

Jedlu by som rada venovala samostatnú časť. Nie je to len preto, že rada skúšam rôzne zvláštnosti (v rámci medzí), ale je ho tu…jednoducho. Tak. Veľa.

Zabudnite na hotdogy a pivo (aj keď to sa tu dá nájsť tiež). Stánky ponúkajú solídne večere na štýl fastfood slovenskej kuchyne v Česku (rozumej požívateľné, ale radšej si človek navarí sám), zmrzliny, burgre, pizzu, ramen, ovocné taniere, pečené klobásy a veľa zvláštneho pitia. Pivo sa tu niekde vyskytuje, ale z mojej skúsenosti nájsť ho na Taiwane môže byť trochu problém.

Krabičky jedla s hráčmi.

Kreatívny plán bol prísť sa navečerať pred zápasom, takže mierim k stánku kde predávajú celú večeru. Ako vo väčšine prípadov, nemám poňatia, čo si vlastne objednávam, slečna na stánku len smutne krúti hlavou, keď sa na ňu pokúsim hovoriť po anglicky, takže mi neostáva nič iné len ukázať na obrázok a dúfať. K tomu si pýtam pivo. Nemáme. Kolu? Stále nič. Slečna klepe prstom na obrázok a vysvetľuje (asi), že majú len jeden druh nápoja. Formosa Chang, čosi so slivkami. A veď prečo nie.

Formosa Chang sa na mňa usmieva.
Fastfood jedlo zato nevyzerá zle.

Po chvíli dostávam do ruky plastový obal, do ktorého mi z veľkých hrncov za pultom nakladajú jedlo. Musím povedať, že som bola celkom nadšená, z toho, že som dostala teplé jedlo, ktoré mi naložili priamo pred očami. Nakoniec sa z jedla vykľuje kus bravčového na ryži, vajíčko natvrdo v sójovej omáčke, cibuľka na sladko, brokolica a nakladaný bambus. Obstála som celkom dobre.

Zápas

Ešte pred zápasom som si povedala, že si chcem kúpiť nejaký suvenír, ktorý by som zo zápasu CPBL mala. Dovtedy som nevlastnila, žiaden baseballový dres, takže rozhodnutie bolo jednoduché. Predtým ako som vstúpila na štadión som sa zvonku pozerala na obchod so suvenírmi za prvou métou, možno až príliš keďže si ma všimol jeden z predavačov, ktorí boli vo vnútri. Tak sme sa na seba usmiali a radšej som šla po svojich. Ten si ma určite bude pamätať.

Keď som sa pred zápasom dostala do obchodu, predavač tam skutočne bol. Bohužiaľ s angličtinou sme sa dostali absolútne nikde. Dookola sa ho pýtam, či si dres môžem vyskúšať, ale zmätenie v jeho očiach bolo badateľné. Nakoniec to slečnu, ktorá tam bola nakupovať s kamarátmi prestalo baviť, len pregúlila oči a povedala mi, že nech len skúšam. Dres by bol.

Moje miesto nakoniec bolo približne na pol ceste medzi prvou métou a plotom, na miestach kde tak radi lietajú foulbally. Prvá myšlienka bola, že ma v ten deň určite niečo zabije. Našťastie bolo na okolí dostatok fanúšikov oboch tímov, ktorí mi pár krát svojimi rukavicami zachránili zdravie pred letiacou loptičkou.

Západ slnka pred začiatkom zápasu.

Zápas začal po tom, čo slnko krásne zapadlo za horizontom (pokiaľ budete stavať štadión pri mori, určite ho odporúčam orientovať na západ). Aj napriek tomu, že štadión (vzhľadom na jeho kapacitu) vyzeral poloprázdny, podľa atmosféry by ste to nepovedali.

Prázdnejší štadión na atmosfére neubral.

Na pálke začínali Monkeys, ale boli to Guardians, kto sa začali radovať ako prvý. Nadhadzovač Monkeys pustil v prvej zmene dva homeruny (tri dobehy) a sekcia hostí prepukla v radostné chorály. Bubny a trúbky boli doprevádzané nadšeným spevom a choreografiou za ktorú sa určite netrebalo hanbiť.

To si domáci nemohli nechať. Mikrofónu sa zmocnil hlavný roztlieskavač Monkeys a dav ho nadšene nasledoval. Atmosféra na štadióne bola šialená. Každý z domácich hráčov dostal svoj vlastný chorál. Počas celej doby čo bol na pálke. Nie som si istá, či sa od začiatku zápasu vôbec vyskytlo hluché miesto. Keď nebolo pre koho spievať (menili sa pálkari) chopili sa akcie na pódiu roztlieskavačky a dav ich nadšene nasleduje, opakujúc (každý podľa svojich schopností) ich choreografiu. Celá sekcia za domácou métou tancuje. Po piatej zmene ale bolo treba oddýchnuť a tak sa na pódiu miesto roztlieskavačiek dostávajú deti. Určite sa nenechajú zahanbiť, a fanúšikovia rovnako nadšene nasledujú ich choreografiu.

Napriek dvom minútam, ktoré majú tímy na to, aby sa vymenili z obrany do útoku sa zápas pretiahol na takmer 4 hodiny. Ale to bolo každému jedno. Aj človek ako ja, ktorý videl zápas CPBL prvý krát v živote a nebol úplne investovaný do žiadneho s tímov tam je ochotný sedieť, už len pre tú atmosféru, ešte ďalšiu hodinu. 

Aj napriek tomu, že domáci nadhadzovač začal slabšie (70 nadhodov po 3. zmene), skóre sa ustálilo na 4:1 pre Guardian po tretej zmene. Ak by si niekto pozrel box score zo zápasu, možno by mu prišlo, že zápas samotný nebol príliš zaujímavý. Guardians viedli celý čas a čo sa týka skóre, Monkeys sa k nim nikdy úplne nepriblížili (aj keď je to baseball). Opak je pravdou. Monkeys mali niekoľko krát obsadené všetky méty, raz dokonca s jedným outom, ale nedokázali z toho vyťažiť snáď ani jeden dobeh (obsadené méty s jedným outom ukončil double play). Na celom štadióne ste mohli počas celého zápasu cítiť, že fanúšikovia veria, že sa Monkeys do zápasu vrátia vždy keď boli na pálke.

Eventuálne zápas skončil 6:2 pre Guaridans.

Kvalitou sa zápas určite nemal za čo hanbiť. Obaja nadhadzovači hádzali okolo 140 km/h a loptičky lietali všetkými smermi, takže si na svoje prišli fanúšikovia útoku aj obrany. Je náročne kompletne obsiahnuť zážitok ktorým je Taiwanský baseball a každý si ho asi najlepšie vychutná osobne. Je to každopádne iný svet, oproti baseballu v ČR a snáď aj v Európe. Atmosférou je úplne inde ako MiBL a aj keď som osobne nebola na zápase MLB, je neporovnateľný s tým, čo vidieť počas zápasov mimo play-off.

Pokiaľ by ste sa mali cítiť neisto kvôli tomu, že neovládate angličtinu, netreba sa obávať. Väčšina ľudí s ktorými som sa stretla ju tiež nedáva. Taiwanci sú ale veľmi ochotní a chápaví (alebo som si mala vybrať kariéru v pantomíme) a dá sa s nimi na jednoduchých veciach dohovoriť gestikulovaním a ukazovaním. Taiwan je hrozne ďaleko, ale pokiaľ sa niekedy ocitnete v okolí, je zápas CPBL určite neopakovateľným zážitkom pre každého fanúšika baseballu.

 

 

Ján Jabrocký

Czech and Slovak baseball journalist.

Napsat komentář

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..

%d blogerům se to líbí: